Môj rok 1975

Rok 1975 na Slovensku je významný predovšetkým upevnením moci Gustáva Husáka, pokračovaním normalizácie a výrazným rozvojom infraštruktúry a sčasti aj kultúry, ale pod prísnym dohľadom komunistického režimu. Spoločnosť sa nachádza v ére stagnácie, no zároveň sa pomaly začínajú formovať zárodky nových kultúrnych a občianskych prúdov, ktoré neskôr zohrajú dôležitú úlohu pri zmene režimu. Významnou udalosťou je aj posledná poprava ženy na území Československa. V Prahe 12. marca je popravená česká masová vrahyňa Olga Hepnarová, ktorá v roku 1973 na požičanom nákladnom aute úmyselne vošla na električkovú zastávku a usmrtila 8 ľudí. Záverečný dokument Helsinskej konferencie, ktorý deklaruje mierovú spoluprácu, podpisuje 33 európskych krajín, Spojené štáty a Kanada. Finišuje tiež spoločný americko-sovietsky vesmírny program Sojuz – Apollo, keď sa vysoko nad Zemou spájajú sovietska a americká loď a kozmonauti si symbolicky podávajú ruky. V Španielsku zomiera generál Francisco Franco, čím sa fakticky končí diktatúra a krajina sa pomaly vydáva v ústrety demokracii. V Anglicku je zvolená Margaret Thatcher do čela konzervatívnej strany a stáva sa tak prvou ženou zastávajúcou túto funkciu. Oficiálne opozičné hnutie je v roku 1975 ešte slabé a potláčané. Napriek tomu na Slovensku existujú tajné náboženské a občianske skupiny. Najmä katolícke spoločenstvá okolo Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla organizujú neoficiálne duchovné stretnutia a šíria samizdatovú literatúru. Ale Československo oficiálne rozkvetá. V Prahe sa krátko po sebe otvárajú dva najväčšie obchodné domy, Kotva a Máj, pričom Kotva je dokonca piatym najväčším obchodným domom v Európe. V Bratislave vo veľkom pokračuje výstavba najväčšieho slovenského sídliska Petržalka, ktoré sa stane, pokiaľ ide o počet obyvateľov, tretím najväčším mestom na Slovensku. Ľudia skrátka normálne žijú, zabávajú sa, chodia do práce aj na dovolenky. Normálne, alebo normalizačne?